Veľmi trpkú príchuť mal posledný finálový zápas pre belasé obecenstvo. Nielen že sa prehralo s najväčším rivalom ale titul unikol v roku, kedy ho mal držať Slovan pevne v rukách. Hokejoví odborníci pasovali pred finále Slovan do úlohy favorita. Neuvedomovali si však pár faktov a celá myšlienka veľkého Slovana sa javí s odstupom času ako myľná. Pri všetkej úcte, v prvom rade si treba uvedomiť, že v našej lige hrajú mužstvá dvoch kategórií. Prvú tvoria tímy Slovana a Košíc a druhú všetky ostatné. Zemetrasenie v Košiciach a nemohúcnosť extraligového osadenstva logicky vysvetľuje belasý monopol v základnej časti. Dominanciou v nepodstatnej fáze sezóny na seba ušili Bratislavčania tlak, ktorý nebolo ľahké zvládnuť. Košice, ktoré vyhrali 11 z posledných 12 zápasov ZČ boli v závetrí a čakali na svoju príležitosť. Psychickú výhodu, v ktorej nastupovali dokonale využili.
Bez ohľadu na darované druhé víťazstvo Košíc, kedy aj napriek zlepšenému výkonu vybuchol brankár, súper vyhral ešte tri zápasy. Ako je to možné, keď mal byť Slovan lepší ? Pozitívom bolo, že na oko stratenú sériu, ktorá väčšinou končí 0:4 dokázal Slovan zdramatizovať a plnohodnotne sa do nej vrátil. Negatív však bolo omnoho viac. Treba si uvedomiť, že istá skupina hráčov už druhý rok po sebe nezvládla zápasy roka a postupne strácajú dôveru..Čo urobia o rok, keď tlak bude mnohonásobne väčší? Zvládnu to hráči okolo Hujsu s Kuľhom alebo budeme zase poslední vo svojej kategórii ?..Ako to, že Košické ikony zatienili tie belasé ? Je nutné sa nad tým zamyslieť a vyvodiť adekvátne dôsledky.Pozrime sa preto detailnejšie na hráčov a trénera Slovana, základnú časť spomeňme iba okrajovo. Buďme kritickí.

Antonín Stavjaňa – V základnej časti pôsobil takticky na úrovni. Finále však nezvládol práve po tejto stránke. Chybil v nominácii brankára na druhý finálový zápas. Rovnako varianta troch útokov sa na širokom Košickom klzisku neosvedčila, keďže práve na ňom je fyzický handikep ľahko badateľný. Mužstvo hralo príliš opatrne. Stereotypné nahadzovanie pukov, ťažkopádny prechod do útoku, Košice boli v tomto smere určite kreatívnejšie. Celkovo na hru Košíc neschopný reagovať, atmosféra na striedačke počas finále mrzutá, pôsobila beznádejne. Maroš avizoval odchod, kto príde ?

Branislav Konrád – Rozhodujúci post. Finále výrazne ovplyvnil. Už v Septembri som si našim brankárom nebol istý. V základnej časti nechytal pod tlakom, jeho výkon je preto relatívny. V play off dokázal, že spoľahlivosť nepatrí medzi jeho silné stránky. Dobrák, hokejista s dobrým srdcom, ale slabšími nervami. V Slovane nepotrebný, zmena nutná. (Ale kto ?)

Pavol Rybár – Odpísaný jedinec zrazu ratoval belasú káru. Hráč, ktorého plagát nikdy nevisel nad mojou posteľou, no za finále si zaslúži môj obdiv. Ak sa mu bude chcieť ešte hrať, budem rád ak ho v Slovane uvidím aj na budúci rok.

Lukáš Bohunický – Bek pripomínajúci svojou hrou Jendeka, či Buřila v najlepších rokov. Defenzívny obranca, ktorého dres nikdy nebude patriť medzi najpredávanejšie. Nenápadný, bohužiaľ často krát aj výkonom. Mizerná strela, priemerná rozohrávka. Medzi prednosti patrí hra do tela, na jeho smolu sa taká u nás nenosí. Obranca podobného typu je v Slovane potrebný, jeden však bohate postačí.

Jozef Kováčik – Jediný obranca s naozaj ofenzívnymi chúťkami. Často krát mám pocit, že jeho ofenzívny prínos pre mužstvo je väčší, než defenzívny. Veľa kráť prítomný pri inkasovaných góloch. Avšak dôležitý článok pri presilovkách, jeden z mála, ktorého rozohrávka spĺňa aký-taký štandard. Vo finále zaujal, keď šiel brániť malého Hunu, proti veľkému Slimákovi. Chlapík, ktorý nepôsobí moc sympaticky, zvlášť pre ľudí od Senca na východ. V Slovane potrebný, obranné kiksy však napĺňajú pomyselný pohár trpezlivosti.

Michal Sersen – Ľudia jeho výkon hodnotia skrz menovku na drese. Áno, bol výborný, mal potenciál. Tento rok však nenapredoval, občas pôsobil ťarbavo, má výbornú ale veľmi nepresnú strelu. Verím, že ho zranenie zabrzdilo v rozlete a že je to obranca, ktorý má perspektívu. V Slovane potrebný.

Martin Štajnoch – Počas základnej časti vyrážal dych svojim štýlom hry. Pri mantineli nepozná kamaráta. Pre mňa ešte väčší talent, než kolega Sersen. Bohužiaľ, finále mu nevyšlo, „plával“ pri množstve inkasovaných góloch. Má dobrú strelu, šikovný. Verím, že sa osmelí a bude hrozbou aj pre súperových brankárov. V Slovane veľmi potrebný.

Radim Tesařík – Sklamal. Prvý finálový gól ide na jeho vrub. V sezóne mal svetlé momenty, ale celkovo výkonom nepresvedčil. Jeho povestná Vsetínska strela od modrej do Bratislavy nedorazila, hoc bola súčasťou jeho zmluvy ! V Slovane už nepotrebný, príde náhrada ?

Miko Turunen – Veľmi poctivý obranca. Pripomína Srdínka. Nezaznamenal som jeho slabý zápas. Štandardne dobrý v aspektoch, tak potrebných pre dobrého obrancu. Pozorné hokejové oko vidí veľa situácii, ktoré zahrá tento Fín najlepším možným spôsobom v danom okamihu. V Slovane potrebný.

Stanislav Hudec – Paradoxne jediná posila pred Play off oslabila obranu Slovana. Hokejista, ktorý okrem strely nepriniesol vôbec nič. Žiadne hokejové myslenie, zmätkár s krvavými očami. Na konte má výrazne viac trestných minút, než kanadských bodov. V Slovane nepotrebný, príde náhrada ?

Kyril Tulupov – V sezóne striedal horšie momenty s lepšími. Má slabučkú rozohrávku ale imponuje mi na ňom jeho interes o útok. Dal niekoľko gólov a pár krát sa sympaticky pokúšal dostať sa až pred brankára súpera. V play off nedostával šancu a keď ju dostal videl som chtíč a túžbu po príležitosti. Jeho pôsobenie v Slovane sa môže javiť ako risk, ja by som mu však šancu dal.

Tomáš Demel – Legionár(!), bojovník. Mal skvelý začiatok sezóny, ktorý učičíkal trénerov. Postupne sa vytrácal, v play off neviditeľný. Fanúšik ho spozoroval len pri strate puku. Veľa akcií pri ňom skončilo a jeho „radosť“ z gólu som videl naposledy niekedy okolo Vianoc. V Slovane nepotrebný. Príde náhrada?

Martin Hujsa – Šikovný center, hokejový milenec Kuľhu. Vo finále absolútne sklamal, nie len produktivitou ale aj štýlom hry. Nahadzované puky zo stredného pásma nebolo pravé orechové. Posledné dva belasé tituly premaródil, naopak posledné dve sezóny sa práve na neho spoliehalo. Možno až príliš. V Slovane napriek kritike potrebný, dajme mu ešte šancu. Posledný rok s jasným ultimátom.

Martin Kuľha – Neviem, čo si mám o ňom myslieť. Útočník, veľmi nebezpečný v súperovej tretine. Pokiaľ sa do nej však nedostane, nie je typ ktorý by niečo veľkolepé vymyslel. Vo finále pomalý, neobišiel hráča, neuvoľnil sa, dobre bránený ! Nedostatky kompenzuje najlepším extraligovým príklepom. Chcem veriť, že proti KE to nebol on, a v budúcom play off sa vráti do streleckej i hernej pohody. Platí to isté, čo pri Hujsovi. Má poslednú šancu, ale musí prísť titul.

Miroslav Lažo – Lažo nie je Kuľha. Nikto od neho neočákaval to, čo v ňom nie je. Preto má výkonom nesklamal. V sezóne i v play off..Nie je to konštruktér, skôr bojovník..Svoje si uhral, famózny exekútor samostatných nájazdov. Vraj bitkár. V Slovane mu končí zmluva, asi neostane, ale môže. Je potrebný.

Ľubomír Vaic – Pre mňa trošku sklamaním. Vo veľkých (podstatných) zápasoch pôsobí zbrklo, čaká sa od neho to, v čom nie je dobrý. Využíval by som ho skôr pri forčekingu, resp. oslabeniach. V tom vyniká. V Slovane potrebný, ale nie do prvého, druhého útoku. Kapitánske Céčko mu nejde ku farbe očí. Tá predsa nie je belasá.

Ján Lipiansky – Pre mnohých sklamanie, pre mňa vôbec..Hráč s najstabilnejšou formou v celej sezóne. Vyniká kombinačne, rovnako ako mizernou koncovkou. Napriek veku stále rýchly, vo finále jediný, ktorý vedel zaviesť puk do súperovej tretiny bez nahodenia. Konštruktívny, iný typ hokejistu ako väčšina belasých. V Slovane potrebný.

Richard Huna – Striedal dobré momenty s tými slabšími. S bratom napriek tomu, že hrajú naslepo občas pôsobil stratene, akoby hrali spolu prvý krát. V koncovke troška zbrklý, v súperovej tretine však robil vietor, dobrá práca pri presilovkách, kombinačne celkom na úrovni. Mladý a v Slovane potrebný.

Róbert Huna – Celú sezónu som ho pokladal za slabšieho brata, veľa krát tŕňom v mojom oku. Vo finále mi však učaroval. Spolu s Nedorostom najlepší hráč Slovana, 4 finálove trefy mu môže závidieť celý prvý a druhý útok dohromady. Herne tiež presvedčil. Takto si predstavujem hru v play off, respektíve vo finále. V Slovane potrebný, na poslednú chvíľu sa predal.

Andrej Nedorost – V základnej časti pôsobil nenápadne. Svoj výkon však stupňoval a aj keď nedával góly, bolo vidieť jeho prednosti. Fyzická hra, držanie puku a terč mnohých faulov súpera. Finále bol ústrednou postavou, hoci ňou mali byť iní. Jednoznačne presvedčil a pre Slovan potrebný.

Dávid Skokan – Hokejista, ktorého by v Kanade milovali. Do Slovana priniesol niečo bohovsky sympatické pre hokejové oko. Zanietenie, drzosť a fyzický hokej. Bohužiaľ až príliš často nepochopený zo strany rozhodcov. Napriek hernému prejavu zabarikádovaný vo štvrtom útoku. Využívaný najmä v oslabenicah. V Slovane potrebný.

Libor Hudáček – Skvele technicky vybavený jedinec. Jediný Hudáček, ktorého belasý národ akceptuje. Mladý, strelecky disponovaný. Nedostával veľa šancí a nie som o nich presvedčený ani v kontexte budúcnosti. V prípade 4 útoku by mu prospelo hosťovanie počas základnej časti v niektorom slabšom tíme. V Slovane potrebný.

Martin Bakoš – Akýsi hráč do počtu, bohužiaľ predsudky nepustia. Stále však mladý, môže dokázať, že má na viac. Osobne tomu ale neverím, herne sa mi viac pozdáva Bezák. V Slovane nepotrebný.

Čo v novej sezóne?

Súper  – V budúcej sezóne ním bude pravdepodobne iba mužstvo Košíc. Nebojím sa povedať, že majú v súčasnoti lepší tím. Hudáček, Huna, Gron, Dravecký, Húževka, Tomík, Bartoš, a iní. Všetko hotoví hokejisti vedení despotickým, no výborným trénerom. Navyše mám pocit, že každý z Košičanov je v priemere o 10 centimetrov vyšší, než Slovanista. Zároveň verím, že majstrovské mužstvo sa nedokáže udržať pohromade a majster sa v novej sezóne oslabí.

Slovan – Maroš avizoval zmeny, dalo sa z toho vyčítať, že možno až drastické. Priamo kritizoval prvé útoky a nepriamo trénera. Snáď nevyhodí nepravých a dá šancu ešte tým finálovým nešťastníkom. Som si istý, že sa hokeju rozumie a získa kvalitné posily. Vyjadril sa, že zloží majstrovské mužstvo, ktoré o titule rozhodne už súpiskou v Septembri. Typická rétorika nášho manažéra, ktorá je mne osobne sympatická.Do obrany potrebujeme pár konštruktívnych, ofenzívnejších bekov. V útoku sa treba zamerať jednoznačne na M. Hudeca s Kapušom. Tí sú voľní a do Bratislavy ich treba doniesť, hoci aj násilím. Brankársky post mu nezávidím, žiadne meno ma nenapadá, rovnako ako meno adepta na hlavného trénera. Ak by bol Miklošovič voľný, s Cígerom by to bol emotívny návrat. Verme, že zmeny prinesú osoh a v novej sezóne neskončíme opäť „poslední“.